Pečať obce

V listine - donácii na panstvo Holíč v roku 1392 je Lopašov vedený v jednom rade s ostatnými obcami panstva. Predpokladáme, že práve obdobie, kedy sa Holíčske panstvo dostáva do rúk Stiborovcov, je obdobím, kedy sa formujú zárodky obecnej samosprávy. Kedy začala obecná samospráva v Lopašove používať vlastnú obecnú pečať nevieme. Možno že prvou pečaťou Lopašova je tá, ktorá je datovaná rokom 1601, možnopredpokladať i existenciu staršej. My sa však držíme známeho. Prvá známa pečať obce je na listine z 10. apríla 1769. Pečať má kruhopis: PECZET * DEDINI * LOPASSOWA 1601 a v pečatnom poli je postavený pluh s dvoma kolesami po stranách. Podľa J. Nováka je tento symbol pozoruhodný z viacerých hladísk. Najzaujímavejšia je kompozícia tohto znaku. Kolmo postavený pluh a bočný pohľad naň nemá v našej heraldickej tvorbe obdoby. Vtejto súvislosti púta našu pozornosť aj vek symbolu. Pečatidlo s týmto poľnohospodárskym motívom vzniklo už v roku 1601 a používalo sa nepretržite do 19.storočia. Pečatidlo svojou jedinečnosťou si zaslúži obnovu. V 17. storočí týmto pečatidlom potvrdzovala svoje písomnosti i obec Oreské. 19. storočie zaznamenalo v oblasti obecnej sfragistickej praxe citeľnú zmenu. Po chaose v prvej polovici 19. storočia zákonné opatrenia z rokov 1871, 1876, 1898 a obmedzovanie obecnej samosprávy v novom štátoprávnom postavení Uhorska viedli k zavedeniu uniformných typárií s maďarským kruhopisom. Obce sa delia na veľké a malé. Sú zaradené do slúžnovských okresov a obecné zastupiteľstvá na čele s richtárom podliehajú slúžnemu. Z tohto obdobia sú známe tri pečate Lopašova. Pravdepodobne s týchto troch najstaršia (obr.2) má kruhopis: NYITRA MEGYE KOZSEG a v strede pečate je názov obce LOPASSÓ (kruhopis : Nitrianska župa, obec Lopašov). Nachádza sa na listine z roku 1887. Jej priemer je 4,2 cm. Druhou pečaťou (obr.3) z tohto obdobia je pečať na listine z roku 1907 s kruhopisom: NYITRA VÁRMEGYE * SZÁKOLCZAI JÁRÁS *, v strede pečate je názov obce LOPASSÓ KISKOZSÉG (Nitrianska župa * okres Skalica, stred Lopašov malá obec).

Tretia pečať, tak ako predchádzajúca s priemerom 3,4 cm (obr.4), je na listine z roku 1917 a je pravdepodobne dielom kovorytca Ignáca Felsenfelda.
Od predchádzajúcich dvoch sa líši najmä tým že je odlíšený od Dolného Lopašova ležiaceho pri Chtelnici prívlastkom "horný". Pečať má kruhopis : NYITRA VÁRMEGYE * 1910 *, v strede je názov FELSOLOPASSÓ KOZSÉG (Nitrianska župa * 1910 *, v strede Horný Lopašov, obec).Samozrejme, že po vzniku Česko-Slovenska prišlo k výmene pečatí. Kedže sa výmena robila centrálne, nevrátila sa obec k pôvodnej obecnej pečati.

V celo priebehu existencie prvej Česko - Slovenskej republiky sa používali odlišné pečiatky, ktoré sa odlišujú okrem veľkosti (3,5 cm, 3,6cm, 3cm) len tým, že pri reorganizácii štátnej správy prišlo v prvom prípade k zmene župy (1923),(obr.5 a 6) a v druhom prípade k vytvoreniu krajinského zriadenia (1927), čo sa odrazilo na kruhopise. (obr.7) Po vzniku Slovenského štátu v roku 1939 prišlo i k reorganizácii štátnej správy.
Lopašov počas jeho trvania používal dve pečiatky a to do roku 1941 pečiatku (obr.8) s kruhopisom: OBEC LOPAŠOV OKRES HOLÍČ ŽUPA BRATISLAVSKÁ, v strede so štátnym znakom a od roku 1941 pečiatku (obr.9) s kruhopisom: OBEC LOPAŠOV ŽUPA BRATISLAVSKÁ. Obe mali priemer 3,3 cm. 

Zmeny ktoré nastali po druhej svetovej vojne, vznik národných výborov, sa odrazili i v obecnej heraldike. Obec Lopašov používala pečiatku (obr.10) s kruhopisom: MIESTNY NÁRODNÝ VÝBOR * okres Skalica, s názvom obce v strede. Priemer bol 3,5cm. Až po politicko-ekonomické zmeny po roku 1989 umožnili obciam vrátiť sa k pôvodnej historickej obecnej sfragistike. A tak sa na svetlo dejín vracia znak obce - kolmo postavený pluh s dvoma kolesami - ktorý v roku 2001 oslávil štyristoročnicu.