História

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1297, kedy gróf Kozma pred bratislavskou kapitulou daroval dedinu Chropov (Horpo) medzi Radošovcami (Rasolyz) a Lopašovom (Lapichoz) Petrovi, Gothardovmu synovi. V roku 1393 predstúpil pred uhorského kráľa Žigminda Luxemburského jeho verný vojvoda Stibor zo Stiboríc a predložil mu na potvrdenie dve patentné listiny, ktorým získal v roku 1392 panstvo Holíč (Wywar) aj s prislúchajúcimi majetkami. Žigmund potvrdil túto donáciu v privilegiálnej forme. Medzi majetkami patriacimi k panstvu Holíč sa spomína i obec Lopašov (Lapassow). Obec Ležala na hranici starého panstva Holíč, ktoré sa transformovalo z pohraničného komitátu a novovzniknuté panstva Branč (vzniklo v druhej polovici 13.storočia). 19.júna 1520 založil majiteľ holíčského panstva Gašpar Czobor dedinu Lopašov (Lopazow) za 50 flórenov Štefanovi Dešházymu. Jej hospodársku silu alebo veľkosť môžeme odhadnúť porovnaním so zálohom Radošoviec, za ktoré získal zemepán 450 flórenov, Vrádišťa 250 flórenov, alebo Popudín 100 flórenov. Krajinský daňový súpis z roku 1532 udáva v Lopašove, ktorý užívala vdova Korláthkewy, 8platiacich port, 4 chudobné, 4 opustené, jednu pastiersku (chudobnú) a jednu richtársku, teda dohromady 18 port.
Keď Gašpar Czobor zomrel, zanechal po sebe rozháraný majetok. Vdova Uršula r. Šarkanová musela odolávať mnohým veriteľom, aby udržala panstvo pohromade. Silnými protivníkmy jej boli okrem drobných veriteľov František Révay, Alexander Thurzo a českí Šlikovci. Uršula sa preto vydala za Petra Bakiča. Z listiny bratislavskej kapituly, ktorú si dala zhotoviť Uršula v roku 1544, sa dozvedáme, že dediny Popudiny, Vrádište a Lopašov mal v Zálohu po Štefanovi Dešházym Mikuláš Prozenowský a od neho ich získal František Ňári (Nyary). Lenže Peter Bakič vďaka vojenským zásluhám získava holíčske panstvo pre seba, keď ho kupuje od Františka Révaya. Ten mu ho predal na naliehanie kráľa Ferdinanda. Štatúcia, čiže do dražby panstva, bola vykonaná nitrianskou kapitulou v dňoch 6. - 9.12. 1550. Po smrti Petra Bakiča sa o panstvo viedli dlhé spory, ktoré skončili deľbou panstva medzi rodiny Czoborovcov a Bakičovcov. Z tejto deľby boli vyňatí poddaní obcí Lopašov a Popudiny, pretože boli v zálohu u Ňariovcov a rozdeliť sa mali až po vyplatení zo zálohu. V roku 1561 sa v Lopašove udávajú ako majitelia Pavol, Michal a Anna Bakičovci, Imrich, Pavol Czoborovci a Imrichovi synovia Martin a Gašpar. Lopašov bola poddanská dedina a v roku 1591 tu napríklad nebýval ani jeden zeman. Na rozhraní 16. a 17. storočia bolo v Lopašove 7 vinohradov a v roku 1602 podľa súpisu viníc na Révayovskom panstve bolo v Lopašove 10 viníc.
Prvé meno v radošovskej r.k. matrike narodených,sobášených a zomretých (vedená od roku) má spojitosť s Lopašovom a je v zápise narodených z 10. marca 1630. Vtedy sa lopašovskému Petrovi Kovářovi a jeho manželke Margaréte narodil syn Ján. Krstní rodičia boli tiež z Lopašova, a to Juraj Krupa a Barbora Tomkovych. V roku 1752 bolo v Lopašove 35 rodín, v roku 1787 44 rodín a 267 obyvateľov, v roku 1828 sa v obci nachádzalo 31 domov a 227 obyvateľov.