Spomienka na ThDR. Mateja HÉSEKA

ThDr. Matej HÉSEK ( * 23.02.1889 Kúty - † 26.01.1973 Kúty ) – teológ, regionálny historik, stredoškolský pedagóg, spisovateľ ( používal pseudonym Dr. Štiavnický ), prekladateľ z latinčiny, nemčiny a maďarčiny, osobnosť, ktorá je od roku 2006 čestným občanom Kútov in memoriam.
Bližšie s jeho životopisom a literárnou činnosťou sa môžete oboznámiť na internetovej stránke www.kuty.sk . V najťažších rokoch komunistickej perzekúcie ( od novembra 1950 – do 23. novembra 1952 ) pôsobil ako duchovný v Lopašove. Vo svoji zápiskoch z dvojročného účinkovania v Lopašove uvádza: ,, Bývam u stolára, roľníka Augustína Zimku, č.d. 24. Dom je v bezprostrednej blízkosti kostolíka. Byt je slušný, čistý a domáci sú milí. ...... Kanonická vizitácia ( Benyovszky ) roku 1810 uvádza, že kostol v Lopašove nie je ešte postavený. O sedem rokov neskôr vizitácia z roku 1817 ( Schwarzenberg ) píše, že kaplnka bola nedávno postavená, je jasná a čistá. Písomné správy z roku 1842 kaplnku v Lopašove spomínajú už ako kostol. Vzácnou historickou pamiatkou kostola sv. Vendelína je strieborný a pozlátený kalich z roku 1692 pôvodne venovaný kaplnke sv. Stanislava v Radošovciach grófkou holíčskeho panstva Barbarou Erdödy Czobor. ...... Monštrancia a pluviál bol vypožičaný zo Skalice od Milosrdných bratov. Paškál zakúpila kostolná kasa. Krista v hrobe Albína Hurbanová – Peričková. V roku 1951 si farníci obstarali nový baldachýn od Milosrdných bratov zo Skalice. ...... Lopašov bol vždy filiálkou Radošoviec. Radošovský farár, alebo kaplán slúžil len raz do mesiaca omšu svätú v nedeľu v Lopašove. Ostatné nedele a sviatky chodievali veriaci na služby božie do Radošoviec – 5 km, Rohova – 4 km a Chropova – 3,5 km. Toto chodenie vyžadovalo veľa obety najmä v zime. ...... V roku 1951 sa v Lopašove spievali prvé pašie, ktoré nacvičoval Anton Halaš, roľník a muzikant. Evanjelista bol Ľudovít Halaš a Ignác Zimka. Pilát bol Anton Mikula, ktorý zároveň spieval i Petra a Judáša. Služku spievala Anička Juríčková , chór Julka a Milka Malatinská, Blažej Juríček, Olina Bederková, Kliment Starych a Valentín Papp. Že sa v kostole pekne spieva, možno ďakovať spevákovi Dominikovi Hurbanovi. ...... Kostol je vždy veľmi pekne vyzdobený. O výzdobu sa starajú miestne dievčatá a Alojz Zimka – syn kostolníka. ...... 16. marca 1952 som bol predvolaný na KNV v Bratislave. 2. apríla 1952 som mal opustiť Lopašov a vrátiť sa do Kútov. Moja misia sa skončila 23. novembra 1952. Márne boli žiadosti a deputácie farníkov v Skalici a v Bratislave. 24. novembra 1952 som odišiel do Kútov po dvojročnom účinkovaní v Lopašove. Tajomník KNV súdruh Haring mi zakázal ďalšie účinkovanie v Lopašove. Hlavná vina – nie je u Vás založené JRD. Môj odchod z Lopašova znamenal pre farnosť veľký úder, lebo musia chodiť do radošovského kostola, čo je v zimnej dobe nadľudská ťarcha. Dalo to mnoho roboty občanom Lopašova s tým, aby mali bohoslužby vianočné doma. Chodil okolo toho Ján Balážik predseda MNV a bývalý predseda MNV Celestín Bederka. Konečne to vymohol radošovský pán farár Šimonovič, aby som odbavil bohoslužby na Vianoce 1952 – štvrtok, piatok, sobotu, ale bez kázne.“
Toľko z citácií ThDr. Mateja Héseka. Po odchode z Lopašova až do svojej smrti žil u svojho synovca Jána Klindu v rodných Kútoch. Zomrel vo veku nedožitých 84 rokov dňa 26.01.1973 v Kútoch, kde je aj na miestnom cintoríne pochovaný.